Zobrazenie zdroja stránky Malohont

[[Súbor:2103151 1200x.jpg|náhľad|Bývalý župný dom Malohontu z roku 1798 v Rimavskej Sobote.]]

'''Malohont''' je historický región. Relatívne krátko bol aj [[komitát]]om (pod názvom '''Rimavský komitát''') a [[stolica (územie)|stolicou]] v [[Uhorsko|Uhorsku]] (pod názvom '''Malohontská''' [alebo '''Malohontianska'''] '''stolica''' resp. '''Malohontská''' [alebo '''Malohontianska'''] '''župa''').

==Charakteristika==
Územie Malohontu zodpovedalo približne severnej a strednej časti dnešného okresu [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] a severovýchodnej a východnej časti okresu [[Poltár (okres)|Poltár]]. Malá časť sa nachádza aj na juhu okresu [[Brezno (okres)|Brezno]]. Celková rozloha územia (<math>\approx</math> 750 km²). V súčasnosti sa názov Malohont používa najmä v spojení s Gemerom ako [[Gemer-Malohont]]. 

==Geografia==
[[Súbor:Erb Malohontu na priečelí bývalého župného domu.jpg|náhľad|Erb Malohontu, na priečelí bývalého župného domu.]]
Územie Malohontu susedilo zo severu so [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskou]] stolicou, z východu a z juhu s Gemerskou a zo západu s [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskou]]. Malohontom pretekala rieka [[Rimava (rieka)|Rimava]] a v jeho západnej časti riečka [[Suchá (prítok Ipľa)|Suchá]].

==História==
Územie Malohontu tak isto ako aj Hont a časť Novohradu, patrili rodu [[Huntovci-Poznanovci|Huntovcov–Poznanovcov]]. Feudálne kniežatstvo Hontov existovalo už v 10.storočí, ešte pred začlenením do [[Uhorsko|Uhorského štátu]]. Východná hranica tohto Malohontského španstva (komitátu) sa tiahla po temenách vrchov od prameňov [[Rimava (rieka)|Rimavy]] až po [[Rimavská Sobota|Rimavskú Sobotu]], kde sa stáčala na západ a smerovala k riečke [[Suchá (prítok Ipľa)|Suchej]] a ďalej k [[Ipeľ|Ipľu]]. Po zriadení ipeľského Novohradu územie v okolí Rimavy a Suchej zostalo od Hontu čiastočne oddelené. S Hontom bolo spojené len v lesnom pásme [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] a [[Poľana (pohorie)|Poľany]]. Ale aj toto spojenie bolo prerušené, keď v 12. stor. vzniklo [[Zvolenské španstvo]]. Vďaka silným príbuzenským vzťahom rodu Hont – Poznanovcov ktorý žili na oboch územiach [[Hontianske španstvo|Hontianskeho španstva]] sa zväzky neprerušili. Na prelome 12. a 13. stor. prejavil záujem o zlatonostné náleziská pri Rimave [[Kalocsa|kaločský]] arcibiskup. Toto územie dostalo charakter imunity a tým bolo vyňaté spod Hontu. Vznikol tak samostatný súkromný útvar pod názvom [[Komitát|Rimavský komitát]] (latinsky: ''comitatus de Rymua''). Územie bolo spravované arcibiskupským úradníkom, ktorého súdna právomoc sa rovnala funkcii župana [[Komitát|komitátu]]. Ostatné územie okolo Rimavy a Suchej patrilo do Hontu. V bitke s Tatármi [[Bitka pri rieke Slaná|pri rieke Slaná]] padol aj pán Rimavského španstva. K obnove Rimavského španstva po tatárskom vpáde, prispeli banícki kolonisti v [[Rimavská Baňa|Rimavskej Bani]]. Sídlom Rimavského španstva bola Rimavská Sobota.

Na prelome 13. a 14. storočia sa v Rimavskom komitáte (španstve) objavili problémy a v roku 1334 už znovu Rimavský komitát patril k Hontianskej stolici. Od polovice 14. stor. sa v spisoch začalo uvádzať že Hont sa skladá z dvoch častí. Na západ od Novohradu bola väčšia časť, Veľký Hont a na východ od Novohradu menšia časť Malý Hont. Pre veľké rozbroje medzi [[Hont (slovenský región)|Hontom]] a Malohontom, vzniká separatistické hnutie zemanov Malohontu, z ktorého na prelome 14.{{--}}15. storočia vzniká Malohont. Prvý krát sa spomína v roku 1419. Mal istú samosprávu. V roku 1440 Malý Hont obsadili vojská [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]]. Veľký Hont kontroloval [[Ján Huňady]]. A tým vznikol prvý samostatný Malý Hont. Po odchode Jána Jiskru z Uhorska sa v polovici 15. stor. Malohont vrátil do Hontianskej stolice. Malohont sa v 30 rokoch 16. stor. dostal pod vládu [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]] a bol samostatnou stolicou. Po smrti Jána Zápoľského v roku 1540, si v roku 1542 Hont znovu pripojil Malohont, aj keď každá časť mala svojho župana a Malohont mal určitú autonómiu. Hont sa nezmieril s tým, že úplne neovláda Malohont a jeho znovu pripútanie sa završovalo v čase vpádu [[Osmanská ríša|Osmanských]] Turkov. V roku 1552 Turci obsadili Veľký Hont, Novohrad, Malý Hont a Gemer. V 70. a 80 rokoch 16. stor. turecká moc v Malohonte dosiahla najväčší rozmach. V roku 1593 obsadili Uhorské vojská tureckú pevnosť na [[Sobôtka|Sobôtke]], pri Rimavskej Sobote a 9.11.1593 ju dobili. V roku 1596 si [[Jáger|Jágerský]] paša nárokoval na Malohont ale dosiahol len vymáhanie poplatkov. Turci sa v tomto období v Malohonte usadili len v Rimavskej Sobote a jej okolí.  V rokoch 1635{{--}}1638 sa turecké panstvo rozšírilo do polovice Malohontu. V roku 1687 skončila vláda Turkov v Malohonte. 

V zákonnom článku č. VIII. z roku 1604 sa Malohont spomína ako stolica, (Comitatus Kis - Hontensis). Tak isto aj v roku 1609 podľa článku č. LXI. (Comitatus minor Hontentis). Malohont sa v 17. stor. označoval ako okres Hontu, ale aj ako samostatná stolica. Keďže však územie Malohontu bolo od [[Hont (župa)|Hontu]] oddelené územím [[Novohrad (región)|Novohradu]], vyvolávalo to nespokojnosť tunajších zemanov, ktorí sa nemohli zúčastňovať v plnej miere na politickom živote Hontianskej stolice.

Po roku 1683 Malohont žiadal nové územné usporiadanie Malohontu. Veľký Hont zneužíval fakt, že Malohont bol priemyselne a hospodársky vyspelejší ako Veľký Hont. V r. [[1687]] po sťažnosti Malohont dostal práva na samosprávu v rámci Hontu a to od roku 1688. Zemania Malohontu si mohli voliť okrem iného svojho podžupana, dvoch slúžnych a prísažných, konať kongregácie a zasadnutia týkajúce sa Malohontu, mohli byť v Malohonte. [[Sedria]] pri prerokovaní záležitostí malohontského obyvateľstva, mala tiež zasadať v Malohonte. V roku 1688 bol zvolený magistrát a územie Malohontského dištriktu bolo rozdelené na dva slúžnovské okresy. Ale Hont sa s tým nezmieril, žiadal zrušenie samosprávy Malohontu. Hontianska šľachta naďalej zneužívala Malohont vyššími daňami, dodávkami tovaru, vojakov a nerešpektovala jeho práva malohontského dištriktu. V roku 1690 Malohont prvýkrát požiadal o pripojenie k [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradu]], čo sa neuskutočnilo. Roztržky medzi [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontom]] a Malohontom boli čoraz väčšie. Malohontská šľachta chcela využiť postavenie [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] na úplné osamostatnenie, ale bezvýsledne. Druhý pokus o spojenie s Novohradom bol v roku 1695. Znovu neúspešne. V roku 1711 po porážke povstania Františka Rákociho II. sa Malohontský diškrikt a Hontianska stolica znovu politicky priblížili. Tretí pokus o spojenie s Novohradom bol v roku 1715. Štvrtý a posledný pokus o spojenie Malohontu s Novohradom bol v roku 1728{{--}}1729 ale bez úspechu. Úpadok autonómie Malohontu sa po roku 1729 prehlboval.

V roku 1710 na území Malohontu pokračuje epidémia moru. Veľa ľudí umiera. V Rimavskej Sobote je to 1149 ľudí a Tisovec sa natoľko vyľudnil, že ho v roku 1716 museli kolonizovať obyvatelia Oravy a Liptova. 

V roku 1729 krajinský snem zákonom článku č. XXIII. ustanovil, že šľachta Malohontského dištriktu má zákonné právo zvolávať zhromaždenia. O prijatých rozhodnutiach majú dodatočne upovedomiť predstavenstvo Hontu. Hlavný župan ostáva spoločný a popri ňom sú dvaja podžupani, so samostatným úradníckym aparátom. Rozpočet sa delí pomerne a jedno zo štyroch stoličných zasadnutí v niektorom ročnom období má byť v Rimavskej Sobote.  

V roku 1782 Malohont požiadal o pripojenie ku Gemeru. Toto spojenie podporovala zemepisná poloha Malohontu. Napriek tomu sa spojenie oboch celkov uskutočnilo až 15. 6. [[1786]] a to aj preto, že  sa nenašiel spôsob ako to realizovať. Vznikla [[Gemersko-malohontská župa (Uhorsko)|Gemersko-malohontská župa]] so sídlom v Rimavskej Sobote, namiesto gemerského [[Plešivec|Plešivca]]. Pri spojení sa rešpektovala územná integrita Malohontu, vzhľadom na geografické pomery, (hornatý reliéf, rozmiestnenie sídiel) a stáročnú tradíciu, že Malohont bol dištriktom Hontu. Malohont sa stal piatym [[Slúžnovský okres|slúžnovským okresom.]] Po smrti cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v marci 1790 nástupca [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]] vrátil Malohont do Hontu. V roku 1802 na stoličnom zhromaždení Gemera v Plešivci dňa 30.3. a dňa 14.4. v [[Putnok|Putnoku]], zástupcovia Malohontu žiadali aby ich na krajskom sneme podporili pri odlúčení od Hontu. 25.11.1802 krajský snem článkom č. IX. rozhodol o spojení Malohontu s Gemerom od 1.1.1803. Malohont sa mal stať 5-ty okres (s horným a dolným úsekom). Sídlo župy sa malo striedať v Plešivci a  Rimavskej Sobote. 1. 1. [[1802|1803]] sa podarilo dosiahnuť oddelenie Malohontu od Hontu a jeho spojenie s [[Gemer (župa)|Gemerom]] do [[Gemersko-malohontská stolica|Gemersko-malohontskej stolice]] (neskôr župy). Malohont sa stal znovu piatym osobitým [[Slúžnovský okres|slúžnovským okresom]] a ponechali mu starší názov [[Dištrikt|Malohontský dištrikt]], (Districtus Kis-Hothensis). V roku 1850 bola Gemersko-malohontká župa premenovaná na Gemerskú a jej oficiálnym sídlom sa namiesto Plešivca stala Rimavská Sobota. Dňa 4.9.1870 župné zhromaždenie navrhlo za sídlo župy Plešivec, na miesto Rimavskej Soboty a Malohontský okres premenovali na Rimavskosobotský. 28.3.1883 Gemersko-Malohontská župa rozhodla o svojom sídle. 160 prítomných hlasovalo za Rimavskú Sobotu a to pretrvalo až do zániku župného zriadenia na Slovensku r. [[1922]].

Malohont je spojený aj s [[Juraj Jánošík|Jurajom Jánošíkom]]. Počas jednej Jánošíkovej návštevy v roku 1712 v malohontskom [[Klenovec|Klenovci]] u [[Tomáš Uhorčík|Tomáša Uhorčíka]] alias ([[Martin Mravec|Martina Mravca]]), ktorý tam žil, zatkli Jánošíka a Uhorčíka a väznili ich v kaštieli v obci [[Hrachovo]] a to po tom, čo prepadli banskobystrických kupcov na území Malohontskej stolice. Z obvinenia a väzenia im pomohol Malohotský podžupan [[Pavol Láni]], (podžupanom bol v rokoch 1711{{--}}1714). Cez zimu na prelome rokov 1712{{--}}1713 sa Jánošík ukrýval v Klenovci, potom na [[Kysuce|Kysuciach]] a znovu v Malohonte v Kokave u Uhorčíka. Po prepade Schardonky pri [[Východná (obec)|Východnej,]] liptovská sedria vyslala do Malohontu Emericha Kubínyiho na zlapanie Jánošíka. Jánošíka a Uhorčíka chytilo 25{{--}}30 drábov, a hneď ich z Malohontu odviedli na [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptov]] a uväznili v [[Palúdzka|Palúdzke]] pri [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], kde ich odsúdili.

Z geografického hľadiska sa asi jedna tretina Malohontu rozkladala v západnej časti [[Rimavská kotlina|Rimavskej]] a východnej časti [[Lučenská kotlina|Lučenskej kotliny]]<ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10. 079-902-87 NVA (individualizačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref>Geografické názvy okresu Lučenec A25. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-306/1992 z 11.8.1992. 93 s. S. 13, 74. ISBN 80-900509-7-2</ref><ref>{{Citácia knihy 
  | autor = Sekretariát NK ÚGKK SR
  | titul = Názvy trigonometrických bodov z územia Slovenskej republiky A45
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 438
  | strany = 375
  | isbn = 80-85672-56-1
}}</ref><ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/4091?pos=48.635744,18.890580,14] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220531095704/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/4091?pos=48.635744,18.890580,14 |date=2022-05-31 }} [cit. 2022-04-20]</ref><ref>{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Horňanský 
  | meno = Imrich
  | autor = Imrich Horňanský
  | titul = Osudy slovenských geografických názvov
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Panslovanská únia
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2016
  | počet strán = 232
  | strany = 23, 30-32
  | isbn = 978-80-970685-6-1
}}</ref><ref>{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Kerfoot 
  | meno = Helen
  | autor = Helen Kerfoot
  | odkaz na autora = 
  | titul = Resolutions Adopted at the Eleven United Nations Conferences on the Standardization of Geographical Names 1967, 1972, 1977, 1982, 1987, 1992, 1998, 2002, 2007, 012, 2017
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = United Nations UNGEGN 
  | miesto = New York
  | rok = 2017
  | počet strán = 131
  | strany = 37. Dostupné online [ https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/ungegn/docs/pdf/RES_UN_E_updated_1-11_CONF.pdf] [cit. 2022-05-22]}}</ref><ref>Zákon NR SR z 12. 9. 1995 o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, § 18, ods. 3. Dostupné online [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1995/215/ZZ_1995_215_20191001.pdf] [cit. 2022-06-03.]</ref>. Ostatné dve tretiny malohontského územia spadali do juhozápadného pásma [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]]. Hranica Malohontu sa tiahla severným smerom od dediny [[Zacharovce]], ({{mnm|301}}) po hrebeni pahorkatiny cez vrch [[Veľký vrch (Juhoslovenská kotlina)]] ({{mnm|518}})<ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 25, 198. 079-902-87 NVA (individualizačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>, ďalej na [[Čierťaž]] ({{mnm|601}})<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online na [http://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] (cit. 2022-06-03)</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Majtán
| meno = Milan
| autor = Milan Majtán
| odkaz na autora = Milan Majtán
| titul = Historický slovník slovenského jazyka, 1. diel
| vydanie text  = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| rok = 1991
| isbn = 80-224-0228-1
| počet strán = 535
| strany = 214.}}</ref>, [[Tŕstie]] ({{mnm|1113}}) až do oblasti [[Fabova hoľa (vrch)|Fabovej hole]] ({{mnm|1439}}). Odtiaľ sa stáčala na západ ku [[Klenovský Vepor|Klenovskému Vepru]] ({{mnm|1338}}) a cez [[Železná brána (vrch vo Veporských vrchoch)|Železnú bránu]] ({{mnm|1164}}), [[Sedmák]] ({{mnm|1004}}) až k dedinám [[Drábsko]] ({{mnm|960}}) a [[Lom nad Rimavicou]] ({{mnm|1015}}). Tu sa lámala južným smerom a po horskom hrebeni postupovala na vrch [[Jasenina (vrch)|Jasenina]] ({{mnm|995}}), ďalej juhovýchodne k vrchu [[Dubovo]] ({{mnm|623}}) a cez [[Ceriny]] ({{mnm|507}}) schádzala k dedine [[Vaľkovo]] ({{mnm|270}}). Odtiaľ išla k [[Maštinský potok|Maštinskému potoku]] a popri ňom až k jeho ústiu do riečky [[Suchá (prítok Ipľa)|Suchej]]. Potom cez vrch [[Danša]] ({{mnm|305}}) obchádzala gemerskú dedinu [[Husiná]] a smerovala k samote [[Ľukava (samota)|Ľukava]] (v období 1981 - 2010 aj ''Ľukva'')<ref>{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Koláriková 
  | meno = Zdeňka
  | autor = Zdeňka Koláriková
  | odkaz na autora = 
  | titul = Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1981
  | počet strán = 165
  | strany = 82
  | individualizačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN = 79-906-81}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kropilák
| meno = Miroslav
| autor = Miroslav Kropilák
| odkaz na autora = Miroslav Kropilák
| kapitola zborník = Husiná
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = I
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1978
| počet strán = 526
| strany = 475
| individualizačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN = 71-019-77}}</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 25, 198. 079-902-87 NVA (individualizačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref>Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S. 34, 85. ISBN 80-900509-6-4</ref> <ref>{{Citácia knihy 
  | autor = Sekretariát NK ÚGKK SR
  | titul = Názvy trigonometrických bodov z územia Slovenskej republiky A45
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 438
  | strany = 287
  | isbn = 80-85672-56-1
}}</ref><ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6811/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 192 názvov geografických názvov z územia SR. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 40 - 44. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220126234623/http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf |date=2022-01-26 }} [cit. 2022-05-22.]</ref> a potoku [[Ľukava]] (v období 1976 - 2010 aj ''Ľukva'')<ref>{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Koláriková  
  | meno = Zdeňka
  | autor = Zdeňka Koláriková
  | odkaz na autora = 
  | titul = Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Kartografické informácie 9  
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1977
  | počet strán = 177
  | strany = 86
  | individualizačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN = 79-008-76}}</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 25, 198. 079-902-87 NVA (individualizačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref>Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S. 14, 57, 85. ISBN 80-900509-6-4.</ref><ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 44 - 47. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220126234623/http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf |date=2022-01-26 }} [cit. 2022-05-21.]</ref>. Popri Ľukave viedla ďalej k dnešnej [[Opátska pustatina|Opátskej pustatine]] (Opátik) a poza gemerskú dedinu [[Dúžava]] k  malohontskej osade [[Kurinec (Rimavská Sobota)|Kurinec]] (dnes sú súčasťou Rimavskej Soboty). Od Kurinca po južnej hranici mesta [[Rimavská Sobota]] ({{mnm|210}}) sa dostala do východiskového bodu pri [[Zacharovce|Zacharovciach]]. Severná a západná hranica okresu Rimavská Sobota, je približne totožná z hranicou Malohontu. Z malohontských sídlisk mali najvýchodnejšie položený chotár [[Zacharovce]], [[Horné Zahorany]] a [[Kraskovo (okres Rimavská Sobota)|Kraskovo]]. Na juhu to boli [[Rimavská Sobota]], [[Kurinec (Rimavská Sobota)|Kurinec]], [[Ľukava (osada)|Ľukava]] (dnes na území obce [[Husiná]], región Gemer) a [[Dolné Zahorany]]. Na západnom okraji Malohontu ležali [[Ožďany]], [[Hrnčiarske Zalužany]], ( [[Maštinec]] a [[Pondelok]], spolu s [[Veľká Suchá|Veľkou Suchou]] tvoria [[Hrnčiarska Ves|Hrnčiarsku Ves]]), [[Vaľkovo]] (dnes súčasť [[České Brezovo|Českého Brezova]], región Novohrad). Severozápadný výbežok malohontského územia tvoril pôvodne veľký chotár [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]], na ktorom neskôr vznikli obce [[Ďubákovo]], [[Šoltýska]], [[Utekáč]], [[Lom nad Rimavicou]] a [[Drábsko]]. V severnej časti Malohontu sa rozprestieral veľký chotár [[Klenovec|Klenovca]] a [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]]. Najväčším centrom nielen južného Malohontu, ale aj celého Malohontu je [[Rimavská Sobota]]. Najväčším centrom severného Malohontu je mesto [[Hnúšťa]]. Do Malohontu patria aj obce [[Kokava nad Rimavicou]], [[Utekáč]], [[Ďubákovo]], [[Šoltýska]] a [[Vaľkovo]] (dnes časť obce České Brezovo, región Novohrad), ako aj časť Sušianskej doliny severne od [[Ožďany|Oždian]], ktoré patria do okresu [[Poltár (okres)|Poltár,]] a obce [[Drábsko]] a [[Lom nad Rimavicou]], ktoré patria do okresu [[Brezno (okres)|Brezno]]. Obce okresu [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]], južne od mesta [[Rimavská Sobota]] patria do regiónu [[Gemer (región)|Gemer]]. Ako aj obce okresu Rimavská Sobota, východne od [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]], [[Zacharovce|Zacharoviec]], [[Horné Zahorany|Horných Zahorian]] a [[Kraskovo (okres Rimavská Sobota)|Kraskova]], ale tie sa už väčšinou hlásia k Malohontu.

Podžupani zvolení v Malohonte: 1688 – Žigmund Jánoki, 1689 – Štefan Kubíni, 1691{{--}}1696 – Volfgang Jánoki, 1697{{--}}1702 – Andrej Török.

== Mestá a obce Malohontu == 
'''[[Brezno (okres)|Okres Brezno]]'''
* Obce: [[Drábsko]]{{·}}[[Lom nad Rimavicou]]

'''[[Poltár (okres)|Okres Poltár]]'''
* Obce: [[České Brezovo]] (len [[katastrálne územie|k.ú.]] [[Vaľkovo]]){{·}}[[Ďubákovo]]{{·}}[[Hrnčiarska Ves]]{{·}}[[Hrnčiarske Zalužany]]{{·}}[[Kokava nad Rimavicou]]{{·}}[[Selce (okres Poltár)|Selce]]{{·}}[[Sušany]]{{·}}[[Šoltýska]]{{·}}[[Utekáč]]

'''[[Rimavská Sobota (okres)|Okres Rimavská Sobota]]'''
* Mestá: [[Hnúšťa]]{{·}}[[Rimavská Sobota]]{{·}}[[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]
* Obce: [[Čerenčany]]{{·}}[[Horné Zahorany]]{{·}}[[Hrachovo]]{{·}}[[Husiná]] (len okolie samoty - miestnej časti [[Ľukava (samota)|Ľukava]])<ref>{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Kováčová 
  | meno = Mária
  | autor = Mária Kováčová
  | titul = Názvy katastrálnych území Slovenskej republiky A36. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky, GK-2310/1993 z 5.11.1993
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1993
  | počet strán = 115
  | strany = 
  | isbn = 80-85672-09-X
}}</ref><ref>{{Citácia knihy  
  | autor = Sekretariát NK ÚGKK SR
  | titul = Názvy katastrálnych území Slovenskej republiky A 44. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky
  | vydanie = 2
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | počet strán = 129
  | strany = 
  | isbn = 80-85672-29-4}}</ref>

{{·}}[[Klenovec]]{{·}}[[Kociha]]{{·}}[[Kraskovo (okres Rimavská Sobota)|Kraskovo]]{{·}}[[Kružno]]{{·}}[[Lehota nad Rimavicou]]{{·}}[[Lukovištia]]{{·}}[[Nižný Skálnik]]{{·}}[[Ožďany]]{{·}}[[Rimavská Baňa]]{{·}}[[Rimavské Brezovo]]{{·}}[[Rimavské Zalužany]]{{·}}[[Veľké Teriakovce]]{{·}}[[Vyšný Skálnik]]{{·}}[[Zacharovce]]

==Referencie==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://malohont.sk/index.php MAS Malohont], miestna akčná skupina
* [http://www.regionmalohont.sk/ Malohont], stránka venovaná krásam a turistickým atrakciám regiónu

{{Uhorské župy}}
{{Slovenské regióny}}

{{Súradnice|48.457085|19.954262|type:forest|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Regióny na Slovensku]]
[[Kategória:Župy v Uhorsku]]
[[Kategória:Malohont| ]]