Zobrazenie zdroja stránky Kotvenie

{{pozri|zachycovaní plavidla ku dnu vodnej plochy|lodná kotva}}

'''Kotvenie''' ({{vjz|eng|''anchoring''}}) je [[kognitívne skreslenie]], ktoré popisuje tendenciu ľudí sa pri rozhodovaní príliš spoliehať na prvú časť ponúknutej [[Informácia|informácie]] (ďalej len "kotva"). Ku kotveniu prichádza, ak jednotlivci použijú úvodnú časť informácie pre svoje ďalšie [[Úsudok|úsudky]]. Hneď ako je kotva nastavená, následné úsudky sú vykonávané úpravou smerom od kotvy a je prítomné skreslenie informácii v okolí kotvy. Napríklad: úvodná cena požadovaná za ojazdený automobil nastavuje štandard pre zvyšok rokovania. Ceny nižsie ako pôvodne požadovaná cena, sa zdajú byť rozumné, aj keď sú stále vyššie, než je reálna [[trhová cena]].<ref name="Investopedia">
{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Anchoring Definition
  | url = http://www.investopedia.com/terms/a/anchoring.asp
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = September 14, 2016
  | vydavateľ = Investopedia
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref>

Kotvenie a prispôsobenie sa, je psychologická [[heuristika]], ktorá má vplyv na spôsob, akým ľudia [[Intuícia|intuitívne]] odhadujú [[Pravdepodobnosť|pravdepodobnosti]].  Podľa tejto heuristiky, ľudia začínajú implicitne navrhnutým referenčným bodom (kotvou) a potom ho na základe ďalších informácií posúvajú než dosiahnu svoj odhad. Tieto úpravy sú zvyčajne nedostatočné, vďaka tomu má úvodná kotva veľký vplyv na výsledok.

== Heuristika prispôsobenia ==
Ukotvenie a heuristicku prispôsobenia po prvýkrát teoreticky študovali [[Amos Tversky]] a [[Daniel Kahneman]]. V jednej zo svojich prvých štúdií, boli účastníci požiadaní, aby spočítali, do 5 sekúnd, súčin čísel od jednej do ôsmich, a to buď ako <math>1 \times 2 \times 3 \times 4 \times 5 \times 6 \times 7 \times 8</math> alebo obrátene ako <math>8 \times 7 \times 6 \times 5 \times 4 \times 3 \times 2 \times 1</math>. 
Pretože účastníci nemali dostatok času na úplný výpočet, museli odhadnúť výsledok po niekoľkých prvých násobeniach. Keď tieto prvé násobenia dali nízku odpoveď - pretože sekvencia začala s malými číslami - stredný odhad bol 512; keď sekvencia začala s väčšími číslami, stredný odhad bol 2250. (Správna odpoveď bola 40320.) 
V inej štúdii Tversky a Kahneman, nechali účastníkov pozorovať koleso [[Ruleta|rulety]], ktorá bola vopred upravená, aby zastavila buď na čísle 10 alebo 65. Účastníci boli potom požiadaní, aby odhadli percento [[Afrika|afrických  národov]] v [[Organizácia Spojených národov|Organizácii spojených národov]]. 
Účastníci, u ktorých sa koleso sa zastavilo na 10 odhadoval nižšie hodnoty (25% v priemere) ako účastníci, u ktorých sa koleso sa zastavilo pri 65 (45% v priemere). <ref>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Kahneman
 | meno = Daniel
 | titul = Myšlení rychlé a pomalé
 | vydavateľ = Jan Melvil
 | miesto = Brno
 | rok = 2012
 | počet strán = 542
 | isbn = 978-80-87270-42-4
 | vydanie = 1
 | strany = 
}}</ref><ref name="TverskyKahneman1974">{{cite journal|last1=Tversky|first1=A.|last2=Kahneman|first2=D.|title=Judgment under Uncertainty: Heuristics and Biases|journal=Science|volume=185|issue=4157|year=1974|pages=1124–1131|doi=10.1126/science.185.4157.1124|url=http://www.hss.caltech.edu/~camerer/Ec101/JudgementUncertainty.pdf|pmid=17835457}}</ref>
Tento vzor sa opakoval v širokej škále [[Experiment|experimentov]] pre širokú paletu rôznych predmetov odhadu.

Druhý príklad: v štúdii [[Dan Ariely|Dana Arieliho]], boli poslucháči sa najprv požiadaní, aby napísali posledné dve číslice svojho čísla sociálneho zabezpečenia.
Následne mali posúdiť, koľko by boli ochotní zaplatiť za tovar, ktorého hodnotu nepoznali, ako napríklad víno, čokoládu a výpočtovú techniku. 
Výsledkom bolo, že diváci s vyššími číslami dvojčíslia predložili ponuky, ktoré boli o 60 až 120 percent vyššie, ako tie 
u účastníkov s nižším číslom sociálneho zabezpečenia, ktoré sa stalo ich kotvou.<ref>Edward Teach, "[http://www.cfo.com/article.cfm/3014027 Avoiding Decision Traps] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130614061542/http://www.cfo.com/article.cfm/3014027 |date=2013-06-14 }}", CFO (magazine) (1 June 2004). Retrieved 29 May 2007.</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Psychologický výhonok}}

[[Kategória:Kognitívne skreslenie]] 
[[Kategória:Klamy]] 
[[Kategória:Sociálna psychológia]] 
[[Kategória:Kognitívna psychológia]]