Zobrazenie zdroja stránky Hélium

{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu = vzácny plyn
| Protónové číslo = 2
| Prvok vľavo = 1
| Prvok vpravo = 
| Prvok hore = 
| Prvok dole = 10
| Vzhľad = bezfarebný plyn, vo vysokonapäťovom elektrickom poli purpurový
| Obrázok = Helium-glow.jpg
| Emisné spektrá = Visible spectrum of helium.jpg
| Absorpčné spektrá = 
| Séria = [[Vzácny plyn|vzácne plyny]]
| Skupina = 18
| Perióda = 1
| Blok = s
| Atómová hmotnosť = 4.002602
| Atómový polomer = 31
| Atómový polomer vypočítaný = 
| Kovalentný polomer = 32
| Kovový polomer = 
| Van der Waalsov polomer = 140
| Iónový polomer = 
| Iónový polomer pre ión = 
| Elektronegativita = 
| Ionizačná energia1 = 2372.3
| Ionizačná energia2 = 5250.5
| Ionizačná energia3 = 
| Ionizačná energia4 = 
| Oxidačné čísla = 
| Štandardný elektródový potenciál = 
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = 
| Poznámka = 
| Skupenstvo = [[plyn]]né
| Hustota = 0.1760e-3
| Hustota kvapaliny = 
| Teplota topenia = 0.95
| Teplota varu = 4.22
| Teplota sublimácie = 
| Kritický bod teplota = 
| Kritický bod tlak = 
| Trojný bod teplota = 
| Trojný bod tlak = 
| Skupenské teplo topenia = 0.0138
| Skupenské teplo varu = 0.0829
| Tepelná kapacita = 20.786
| Tlak pary 1 = 
| Tlak pary 10 = 
| Tlak pary 100 = 1.23
| Tlak pary 1000 = 1.67
| Tlak pary 10000 = 2.48
| Tlak pary 100000 = 4.51
| Kryštálová sústava = [[Hexagonálna sústava|hexagonálna]]
| Magnetizmus = [[Diamagnetizmus|diamagnetický]]
| Elektrický odpor = 
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 0.1513
| Tepelná rozťažnosť = 
| Rýchlosť zvuku = 972
| Youngov modul = 
| Pružnosť v šmyku = 
| Objemová pružnosť = 
| Poissonova konštanta = 
| Mohsova stupnica tvrdosti = 
| Brinellova tvrdosť = 
| CAS = 7440-59-7
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 3
| Protónové číslo = 2
| Percentuálne zastúpenie = 0.000137
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 4
| Protónové číslo = 2
| Percentuálne zastúpenie = 99.999863
}}
| Izotopy poznámka = 
| Commons = Category:Helium
}}

'''Hélium''' ({{lat|''helium''}}, zo {{v jazyku|grc|ήλιος|Slnko|[hélios]}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zikmund | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvoslovie anorganických látok | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1961 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = 53 | jazyk = }}</ref>) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku He a [[protónové číslo]] 2. Bezfarebný [[plyn]], bez chuti a zápachu, chemicky úplne [[Inertný plyn|inertný]] – nie sú známe žiadne chemické zlúčeniny hélia. V [[Potravinársky priemysel|potravinárstve]] sa označuje [[E číslo|E číslom]] '''E939'''.

== Výskyt v prírode ==
Hélium sa na [[Zem]]i vyskytuje iba veľmi vzácne. V [[Atmosféra Zeme|zemskej atmosfére]] sa vyskytuje iba vo vyšších vrstvách a vďaka svojej mimoriadne nízkej hmotnosti postupne z atmosféry vyprcháva do [[Medziplanetárne prostredie|medziplanetárneho priestoru]]. 

V menšom množstve sa nachádza v [[zemný plyn|zemnom plyne]], z ktorého sa získava vymrazovaním. Hélium aj zriedkavo vyviera z trhlín v zemi, najznámejšie oblasti týchto prameňov ležia v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]] v [[Spojené štáty|USA]]. Predpokladá sa, že toto hélium je produktom [[Častica alfa|alfa rozpadu]] prvkov v [[Zemská kôra|zemskej kôre]].

Vo vesmíre je hélium po [[vodík]]u druhým najviac zastúpeným prvkom. Vyskytuje sa predovšetkým vo všetkých svietiacich [[hviezda]]ch, kde je jedným z medzistupňov [[termonukleárna syntéza|termonukleárnej syntézy]], ktorá je podľa súčasných teórií základným energetickým zdrojom vo [[vesmír]]e. Tvorí približne 25 % hmoty okolitého pozorovateľného vesmíru.
[[Súbor:HeNe Laser Build.webm|náhľad|Hélium-neónový laser]]
Samotný objav hélia prišiel so skúmaním spektra [[Slnko|slnečnej]] koróny, keď v roku [[1868]] francúzsky astronóm [[Pierre Janssen]] objavil neznáme [[Spektrálna čiara|spektrálne čiary]], ktoré boli pripísané dosiaľ neznámemu prvku, pomenovanému po starogréckom bohovi Slnka, [[Hélios|Héliovi]]. Až v roku [[1895]] sa britskému chemikovi [[William Ramsay|Williamovi Ramsayovi]] podarilo izolovať plynné hélium na Zemi.

== Využitie ==
Vzhľadom na svoju extrémne nízku hustotu a inertné správanie sa hélium používa na plnenie [[Balón (aerostat)|balónov]] a [[vzducholoď|vzducholodí]] ako náhrada horľavého [[vodík]]a. Značnou nevýhodou je jeho pomerne vysoká cena. Navyše má atóm hélia veľmi malý priemer, ľahko [[Difúzia (fyzika)|difunduje]] aj cez pevné materiály a dochádza tak ku stratám.

Zmesou hélia, [[kyslík]]a a [[dusík]]a ([[dýchací plyn|Trimix]]) sa plnia [[potápačská tlaková fľaša|tlakové fľaše]] určené na potápanie do veľkých hĺbok. Na rozdiel od dusíka totiž hélium nemá pri zvýšenom tlaku narkotické účinky a zmenšuje sa tak riziko vzniku [[dusíkové opojenie|dusíkového opojenia]] vo väčších hĺbkach.

Hélium sa tiež používa ako nosný plyn pre kapilárnu [[plynová chromatografia|plynovú chromatografiu]] s hmotovo spektrometrickou detekciou.

Mimoriadne nízka [[teplota varu]] predurčuje kvapalné hélium, ako jedno zo základných médií pre kryogénne techniky, predovšetkým na výskum a praktické využitie [[supravodivosť|supravodivosti]] rôznych materiálov.

== Supratekutosť ==
S héliom je spojený zaujímavý fyzikálny jav, nazývaný [[supratekutosť]]. Kvapalné hélium sa totiž vyskytuje v dvoch formách – hélium I pri teplotách 2,1768{{--}}4,21 K a hélium II pri teplotách nižších ako 2,1768 K (tzv. lambda bod). Nazýva sa tak kvôli charakteristickému tvaru závislosti [[Hmotnostná tepelná kapacita|mernej tepelnej kapacity]] na teplote, ktorá pripomína tvar písmena <math>\lambda</math>.

Kým hélium I sa správa ako bežná [[tekutina]], vykazuje hélium II veľmi nezvyčajné vlastnosti. Najmä tú, že táto kvapalina prakticky nemá [[vnútorné trenie]] (už Kapica určil, že [[viskozita]] hélia II je minimálne 10<sup>6</sup> nižšia než viskozita hélia I), a preto nesmierne rýchlo tečie. Vďaka [[Kapilárny jav|kapilárnemu javu]] dokonca preteká steny nádob, v ktorých je uskladňované a vyteká horným koncom do neho ponorenej kapiláry (jav zvaný ''fontánový efekt''), čo vzbudzuje zdanie, akoby hélium II vôbec nebolo ovplyvňované gravitáciou.

Existencia neobvyklej tepelnej supravodivosti hélia bola spochybnená, prakticky a teoreticky objasnená pokusmi nositeľa Nobelovej ceny [[Piotr Leonidovič Kapica|Piotra Leonidoviča Kapicu]] (pozri Experiment teorie, praxe; Nauka, Moskva 1977; Mladá fronta 1982). Tento jav bol vysvetlený zmenami energetického stavu hélia.

== Geologické hodiny ==
Hélium často zostáva uzavreté v [[minerál]]och a z jeho množstva možno vypočítať vek minerálu. Každý gram [[Urán (chemický prvok)|uránu]] uvoľní za rok jednu desaťmilióntinu mililitra hélia, takže 1 ml sa v ňom nahromadí za 10 miliónov rokov. Ak sa teda pretavením uvoľní z 1 g horniny 50 ml hélia, značí to, že jej vek je 500 miliónov rokov. Na podklade „héliových geologických hodín“ [[geochronológia]] odhadla vek Zeme na 5 až 6 miliárd rokov.

== Zaujímavosti ==
V roku [[1970]] sa podarilo [[Sovietsky zväz|sovietskym]] fyzikom na vtedy najväčšom urýchľovači sveta v [[Serpuchov]]e pripraviť prvých 5 jadier antihélia. Skladajú sa z dvoch [[Antiprotón|antiprotónov]] a z jedného [[Antineutrón|antineutrónu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Atomic Physics: Anti-helium at Serpukhov|url=https://www.nature.com/articles/225678b0|periodikum=Nature|dátum=1970-02-01|dátum prístupu=2019-11-19|ročník=225|číslo=5234|strany=678–678|issn=1476-4687|doi=10.1038/225678b0|jazyk=en|priezvisko=Our Soviet Correspondent}}</ref>
Osem zakrivených úsekov [[Veľký hadrónový urýchľovač|Veľkého hadrónového urýchlovača]] (Large Hadron Collider LHC) je chladené tekutým héliom o hmotnosti obsahu 130 ton na teplotu pod 4 Kelviny, čo je -268.8&nbsp;℃

V roku 2018 prvýkrát detegovali hélium v atmosfére [[extrasolárna planéta|extrasolárnej planéty]]. Išlo o planétu [[WASP-107b]] veľkosťou podobnú [[Neptún]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Helium in the eroding atmosphere of an exoplanet
 | url = https://www.nature.com/articles/s41586-018-0067-5.epdf?referrer_access_token=Alv8fdHvcTvr9YfpvMIe-NRgN0jAjWel9jnR3ZoTv0NvkGlo4V32hEgtgeVJnk1Lz-oMk9B_Fw8pybJK_SUrkOTzBSEiObutTeraAGWC1q0S9Qt9_c-o75PTWB5MzfmuuBOvYgjxkuEUIu5IepKSMwVLFtcCZTjr-ZW0tG5KuJISDdlYUNxBY-n33nwcHohE9g5i7Ukepp-wxdAkhpNKg-XWaHflSbAflOWHYra8reufSKPlV_66II1AzqFWvj2H0VAQ7m8MyhyvNiU3cid3ng%3D%3D&tracking_referrer=www.sciencenews.org
 | vydavateľ = nature.com
 | dátum vydania = 2018
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-01-24
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bronštejn | meno = Matvej Petrovič  | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh prvku hélium | vydanie = 1 | vydavateľ =  Mladé letá | miesto = Bratislava | rok = 1967 | počet strán = 127 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[častica alfa]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=hélium|wikt_štítok=hélium}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20100225095545/http://people.ksp.sk/~yoyo/prvky/prvok002.htm Hélium]

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Hélium| ]]
[[Kategória:Vzácne plyny]]
[[Kategória:Nekovy]]
[[Kategória:Plyny]]
[[Kategória:E kódy|939]]
[[Kategória:Eponymické termíny v chémii]]