Zobrazenie zdroja stránky Chalkogenovodík

{{Viaceré obrázky|obrázok1=Water-3D-balls.png|obrázok2=Hydrogen-sulfide-3D-balls.png|obrázok3=Hydrogen-selenide-3D-balls.png|popis3=Voda (oxidán), sulfán a selán, najjednoduchšie chalkogenovodíky.|smer=vertikálny|šírka=120}}'''Chalkogenovodíky''' sú [[Binárna zlúčenina vodíka|binárne zlúčeniny vodíka]] s [[chalkogén]]mi (prvkami 16. skupiny periodickej tabuľky, teda [[kyslík]]om, [[síra|sírou]], [[selén]]om, [[telúr]]om a [[Polónium|polóniom]]). [[Voda]], prvá zlúčenina v tomto rade, obsahuje jeden atóm kyslíka a dva atómy [[vodík]]a a je to nejbežnejšia zlúčenina na zemskom povrchu.<ref>{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/world/|title=CIA – The world factbook|publisher=[[Central Intelligence Agency]]|access-date=18 August 2016}}</ref>

== Chalkogenovodíky s jedným atómom chalkogénu ==
Najdôležitejším radom chalkogenovodíkov, vrátane vody, sú zlúčeniny, ktorých všeobecný vzorec je H<sub>2</sub>X, kde X reprezentuje chalkogén. Tieto zlúčeniny sú teda [[trojatómová zlúčenina|trojatómové]]. Majú [[lomená molekulárna geometria|lomenú molekulárnu štruktúru]] a sú to [[polárna molekula|polárne molekuly]]. Voda je esenciálna zlúčenina pre existenciu dnešného života na Zemi<ref>{{Cite web|url=https://www.un.org/waterforlifedecade/background.shtml|title=About the International Decade for Action 'Water for Life' 2005-2015}}</ref> a pokrýva 70,9 % povrchu planéty. Ostatné chalkogenidy sú zvyšajne extrémne toxické a majú silné nepríjemné zápachy, ktoré pripomínajú hnijúce vajcia alebo zeleninu. Sulfán (H<sub>2</sub>S) je bežným rozkladným produktom v prostrediach s nízkym obsahom kyslíka a preto je jednou z chemikálí zodpovednou za zápach plynov vznikajúcich v tráviacom trakte človeka. Takisto je súčasťou [[vulkanický plyn|vulkanických plynov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volcanic gases can be harmful to health, vegetation and infrastructure {{!}} U.S. Geological Survey|url=https://www.usgs.gov/programs/VHP/volcanic-gases-can-be-harmful-health-vegetation-and-infrastructure|vydavateľ=www.usgs.gov|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref> Napriek jeho toxicite ho [[ľudské telo]] produkuje v malých množstvách ako [[Signálna molekula|signálnu molekulu]].

Vo vode je možné [[Rozpustnosť|rozpustiť]] ostatné chalkogény (aspoň po telán), čím vznikajú [[kyselina|kyslé]] roztoky známe ako '''chalkogenovodíkové kyseliny'''. Aj keď sú slabšie než [[Halogenovodíková kyselina|halogenovodíkové kyseliny]], vykazujú podobný trend zvyšovania sily kyseliny s ťažšími chalkogénmi a takisto vznikajú podobnými spôsobmi (premieňajú vodu na [[hydrónium]] H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> a HX<sup>-</sup>). Nie je známe, či polán tvorí kyslé roztoky ako jeho ľahše homológy alespráva skôr ako hydrid kovu (pozri aj [[astatovodík]]).
{| class="wikitable"
!Zlúčenina <small>(systémový názov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krivosudský|meno=Lukáš|titul=STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE|url=https://www.researchgate.net/publication/349570183_STRUCNY_SPRIEVODCA_NAZVOSLOVIM_ANORGANICKEJ_CHEMIE|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2022/07/24|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|meno3=Jana|meno2=Michal|priezvisko2=Galamboš|priezvisko3=Levická}}</ref></small>
!Ako vodný roztok
!Chemický vzorec
!Geometria molekuly
![[Disociačná konštanta kyseliny|p''K''<sub>a</sub>]]
!3D model
|-
|[[oxidán]]
|voda
|H<sub>2</sub>O
|[[File:H2O_2D_labelled.svg|90x90bod]]
|13.995
|[[File:Water_molecule_3D.svg|100x100bod]]
|-
|[[sulfán]]
|kyselina sírovodíková
|H<sub>2</sub>S
|[[File:Hydrogen-sulfide-2D-dimensions.svg|90x90bod]]
|7.0
|[[File:Hydrogen-sulfide-3D-vdW.svg|100x100bod]]
|-
|[[selán]]
|kyselina selenovodíková
|H<sub>2</sub>Se
|[[File:Hydrogen-selenide-2D-dimensions.svg|90x90bod]]
|3.89
|[[File:Hydrogen-selenide-3D-vdW.svg|100x100bod]]
|-
|[[telán]]
|kyselina telurovodíková
|H<sub>2</sub>Te
|[[File:Hydrogen-telluride-2D-dimensions.svg|90x90bod]]
|2.6
|[[File:Hydrogen-telluride-3D-vdW.svg|106x106bod]]
|-
|[[polán]]
|kyselina polonovodíková
|H<sub>2</sub>Po
|?<!--[[Image:Hydrogen-polonide-2D-dimensions.svg|90px]]-->
| ?
|[[File:Polonium-hydride-3D-vdW.svg|100x100bod]]
|-
|[[livermorán]]
|kyselina livermorovodíková
|H<sub>2</sub>Lv
|?<!--[[Image:Hydrogen-livermoride-2D-dimensions.svg|90px|link=Special:FilePath/Hydrogen-livermoride-2D-dimensions.svg]]-->
| ?
|[[File:Livermorium-hydride-3D-balls.png|100x100bod]]
|}
Niektoré vlastnosti chalkogenovodíkov sú nasledovné:<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Greenwood|meno=Norman|titul=Chemistry of the Elements|vydanie=2|vydavateľ=Butterworth-Heinemann|rok=1997|isbn=978-0-08-037941-8|strany=623, 633–638, 682, 766-767|priezvisko2=Earnshaw|meno2=Alan}}</ref>
{| class="wikitable"
!Vlastnosť
!H<sub>2</sub>O
!H<sub>2</sub>S
!H<sub>2</sub>Se
!H<sub>2</sub>Te
!H<sub>2</sub>Po
|-
!Teplota topenia (°C)
|0.0
|−85.6
|−65.7
|−51
|−35.3
|-
!Teplota varu (°C)
|100.0
|−60.3
|−41.3
|−4
|36.1
|-
!<math>\Delta H^\circ_f \left(\mathrm{kJ \cdot mol}^{-1}\right)</math>
|−285.9
| +20.1
| +73.0
| +99.6
| ?
|-
!Väzbový uhol (H–X–H) (plyn)
|104.45°
|92.1°
|91°
|90°
|90.9° (predpokladaný)<ref name="Sumathi">{{cite journal|journal=Journal of Chemical Physics|year=1990|volume=92|issue=11|pages=6604–6619|title=Electronic states and potential energy surfaces of H<sub>2</sub>Te, H<sub>2</sub>Po, and their positive ions|last1=Sumathi|first1=K.|last2=Balasubramanian|first2=K.|doi=10.1063/1.458298|bibcode=1990JChPh..92.6604S}}</ref>
|-
!Disociačná konštanta (HX<sup>−</sup>, ''K''<sub>1</sub>)
|1.8 × 10<sup>−16</sup>
|1.3 × 10<sup>−7</sup>
|1.3 × 10<sup>−4</sup>
|2.3 × 10<sup>−3</sup>
| ?
|-
!Disociačná konštanta (X<sup>2−</sup>, ''K''<sub>2</sub>)
|0
|7.1 × 10<sup>−15</sup>
|1 × 10<sup>−11</sup>
|1.6 × 10<sup>−11</sup>
| ?
|}

[[File:Boiling-points_Chalcogen-Halogen.svg|vpravo|náhľad|Porovnanie bodov varu chalkogenovodíkov a halogenovodíkov. Voda a fluorodovík majú podobne zvláštne chovanie kvôli prítomnosti vodíkových väzieb. Podobne je to aj u amoniaku.]]
Mnoho zvláštnych vlastností vody v porovnaní s ostatnými chalkogenovodíkmi je možné prisúdiť významnej tvorbe [[Vodíková väzba|vodíkových väzieb]] medzi atómami vodíka a kyslíka. Medzi tieto vlastnosti patria vysoké teploty topenia a varu (pri izbovej teplote je to tekutina) ako i vysoká [[dielektrická konštanta]] a pozorovateľná iónová disociácia. Vodíkové väzby vo vode takisto zapríčiňujú vysoké hodnoty entalpie a entropie vyparovania, viskozitu a povrchové napätie.<ref name=":0" />

Ostatné chalkogenovodíky sú extremné toxické zapáchajúce plyny. Sulfán sa bežne vyskytuje v prírode a jeho vlastnosti ukazujú v porovnani s vodou neprítomnosť vodíkových väzieb.<ref name=":0" /> Keďže vodík i kyslík sú plyny pri štandardných podmienkach, stačí vodík spíliť v prítomnosti kyslíka, čím vzniká voda vo vysoko [[Exotermická reakcia|exotermickej]] reakcii. Túto skúšku je možné využiť v základoch chémie na overenie plynov vznikajúcich v reakcii, pretože vodík horí s počuteľným puknutím. Voda, sulfán a selán vznikajú spoločným zahriatím ich zložiek nad 350 °C, ale telán a polán touto metódou nevznikajú kvôli ich teplotnej nestablite. Telán  sa rozkladá pri vzdušnej vlhkosti, na svetle a pri teplotách nad 0 °C. Polán je nestabilný kvôli silnej rádioaktivite polónia (čím dochádza k [[rádiolýza|rádiolýze]] po vzniku polánu), takže je možné získať len stopové množstvo pomocou zmiešania zriedeného roztoku [[Kyselina chlorovodíková|kyseliny chlorovodíkovej]] a [[horčík]]ovej fólie pokrytej polóniom. Vlastnosti polánu sú odlišné od ostatných chalkogenovodíkov, keďže polónium je kov, zatiaľ čo ostatné chalkogény nie. Táto zlúčenina je teda akýmsi medzirkokom medzi bežným chalkogenovodíkom alebo [[halogenovodík]]om (napr. chlorovodíkom) a kovovými hydridmi (napr. [[stanán]]om). Podone ako voda, prvá zlúčenina v tomto rade, polán je takisto kvapalný pri izbovej teplote. Na rozdiel od vody, u ktorej je vysoká teplota varu spôsobená silnými intermolekulárnymi silami, konkrétne [[van der Waalsova interakcia|van der Waalsovymi interakciami]], je u polánu za vysokú teplotu topenia zodpovedný veľký elektrónový oblak polónia.<ref name=":0" />

== Chalkogenovodíky s dvoma atómami chalkogénu ==
Tieto zlúčeniny majú vzorec H<sub>2</sub>X<sub>2</sub> a sú zvyčajne menej stabilné než chalkogenovodíkmi s jedným atómom chalkogénu. Bežne sa rozkladajú na príslušné zlúčeniny H<sub>2</sub>X uvedené vyššie.

Najdôležitejšou z týchto zlúčenín je [[peroxid vodíka]], H<sub>2</sub>O<sub>2</sub>, ktorý predstavuje slabomodrú až takmer priehľadnú tekutinu, ktorá je menej prchavá než voda a má vyššiu hustotu i viskozitu. Je to dôležitá chemikália, ktorú možno oxidovať i redukovať v roztokoch akéhokoľvek pH, ktorá je schopná tvoriť peroxokovové komplex a peroxokyselinové komplexy a takisto podstupuje mnoho acidobázických reakcií. V menej koncentrovanom roztoku sa používa v domácnostiach, napríklad ako dezinfekcia alebo na bielenie vlasov. Vyššie koncentrácie sú nebezpečnejšie.
{| class="wikitable"
!Zlúčenina
!Chemický vzorec
!Geometria molekuly
!3D model
|-
|peroxid vodíka
(dioxidán)
|H<sub>2</sub>O<sub>2</sub>
|[[File:Wasserstoffperoxid.svg|stred|90x90bod]]
|[[File:Hydrogen-peroxide-3D-vdW.png|stred|100x100bod]]
|-
|disulfán
|H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>
|[[File:Hydrogen_disulfide_bonds.png|stred|90x90bod]]
|[[File:Hydrogen-disulfide-3D-vdW.png|stred|100x100bod]]
|-
|diselán
|H<sub>2</sub>Se<sub>2</sub>
|—
|[[File:Hydrogen-diselenide-3D-vdW.png|stred|100x100bod]]
|-
|ditelán
|H<sub>2</sub>Te<sub>2</sub>
|—
|[[File:Hydrogen-ditelluride-3D-vdW.png|stred|bezrámu|100x100bod]]
|}
Niektoré vlastnosti chalkogenovodíkov sú nasledovné:
{| class="wikitable"
!Property
!H<sub>2</sub>O<sub>2</sub>
!H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>
!H<sub>2</sub>Se<sub>2</sub>
!H<sub>2</sub>Te<sub>2</sub>
|-
!Teplota topenia (°C)
| -0.43
|−89.6
| ?
| ?
|-
!Teplota varu (°C)
|150.2 <sub>(rozkladá sa)</sub>
|70.7
| ?
| ?
|}
Alternatívne [[štruktúrny izomér|štruktúrne izoméry]] týchto chalkogenovodíkov, v ktorých sú oba vodíky viazané na ten istý atóm chalkogénu, ktorý je viazaný na druhý atóm chalkogénu, boli skúmané pomocou výpočtovej chémie. Tieto štruktúry  H<sub>2</sub>X<sup>+</sup>–X<sup>–</sup> patria medzi [[ylid]]y. Izomér peroxidu vodíka, [[oxyvoda]], nebol pripravený experimentálne. Analogický izomér sulfánu, [[tiosulfoxid]], bol experimentlne zaznamenaný pomocou hmotnostej spektrometrie.<ref>{{cite journal|title=Thiosulfoxides (X<sub>2</sub>S=S) and disulfanes (XSSX): first observation of organic thiosulfoxides|first1=Pascal|last1=Gerbaux|first2=Jean-Yves|last2=Salpin|first3=Guy|last3=Bouchoux|first4=Robert|last4=Flammang|journal=International Journal of Mass Spectrometry|volume=195/196|year=2000|pages=239–249|doi=10.1016/S1387-3806(99)00227-4|bibcode=2000IJMSp.195..239G}}</ref>

Je možné, aby sa v podobných zlúčeninách vyskytovali dva rôzne chalkoginy, ako je to napríklad v [[tioperoxid vodíka|tioperoxide vodíka]], H<sub>2</sub>SO. Známejšie zlúčeniny s podobným popisom (ale viac než dvoma atómami chalkogénov) zahŕňajú napríklad [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] (H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>).

== Vyššie chalkogenovodíky ==
Všetky lineárne reťazce chalkogenovodíkov majú [[Chemický vzorec|vzorec]] H<sub>2</sub>X<sub>n</sub>.

Vyššie [[Polyoxid vodíka|polyoxidy vodíka]] nie sú stabilné.<ref name=":0" /> Trixodián, ktorý má tri kyslíkové atómy, je tranzitný nestabilný intermediát v niekoľkých reakciách. Ďalšie dve zlúčeniny v kyslíkovej rade, [[tetraoxidán]] a [[pentaoxidán]], boli takisto syntetizované a sú veľmi reaktívne. Alternatívny štruktúry izomér trixodánu,v ktorom sú vodíkové atómy viazané na stredný atóm kyslíka v lineárnom reťazci namiesto jedného vodíka na každom konci reťazca, bol skúmaný pomocou výpočtovej chémie.<ref name="DobadoJACS1999">{{cite journal|title=Chemical Bonding in Hypervalent Molecules Revised. 2. Application of the Atoms in Molecules Theory to Y<sub>2</sub>XZ and Y<sub>2</sub>XZ<sub>2</sub> (Y = H, F, CH<sub>3</sub>; X = O, S, Se; Z = O, S) Compounds|first1=J. A.|last1=Dobado|first2=Henar|last2=Martínez-García|first3=José|last3=Molina|first4=Markku R.|last4=Sundberg|journal=J. Am. Chem. Soc.|year=1999|volume=121|issue=13|pages=3156–3164|doi=10.1021/ja9828206}}</ref>

Vyššie [[polysulfán]]y, H<sub>2</sub>S<sub>''n''</sub> (''n'' = 3–8), sú známe stabilné zlúčeniny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Inorganic Polysulfanes H2Snwith  n  > 1|url=https://doi.org/10.1007/b13182|vydavateľ=Springer|rok=2003|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=978-3-540-44951-5|doi=10.1007/b13182|strany=99–126|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/b13182|meno=Ralf|priezvisko=Steudel}}</ref> Majú nevetvené reťazce tvorené atómami sírou, čo ukazuje inklináciu síry ku katenácii (tvorbe reťazcov). Počínajúc disulfánom sú všetky známe polysulfány kvapaliny pri izbovej teplote. Disulfán je bezfarebná zlúčenina, zatiaľ čo ostatné polysulfány majú žltú farbu. Čím dlhší je reťazec, tým je farba intenzívnejšia a takisto sa zvyšuje hustota, viskozita a teplota varu. Tieto vlastnosti sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:<ref name="Greenwood683">Greenwood and Earnshaw, p. 683</ref>
{| class="wikitable"
!Zlúčenina
!Hustota pri 20&nbsp;°C (g•cm<sup>−3</sup>)
!Tlak výparov (mmHg)
!Extrapolovaná teplota varu (°C)
|-
!H<sub>2</sub>S
|1.363 (g•dm<sup>−3</sup>)
|1740 (kPa, 21&nbsp;°C)
| -60
|-
!H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>
|1.334
|87.7
|70
|-
!H<sub>2</sub>S<sub>3</sub>
|1.491
|1.4
|170
|-
!H<sub>2</sub>S<sub>4</sub>
|1.582
|0.035
|240
|-
!H<sub>2</sub>S<sub>5</sub>
|1.644
|0.0012
|285
|-
!H<sub>2</sub>S<sub>6</sub>
|1.688
|?
|?
|-
!H<sub>2</sub>S<sub>7</sub>
|1.721
|?
|?
|-
!H<sub>2</sub>S<sub>8</sub>
|1.747
|?
|?
|}
Tieto zlúčeniny je však možné jednoducho oxidovať a nie sú tepelne stabilné, ľahko sa disproporcionujú nasíru a sulfán. V tejto reakcii pôsobí zásada ako katalyzátov:<ref name="Greenwood683" />

: H<sub>2</sub>S<sub>''n''</sub>  → H<sub>2</sub>S + ''(n-1)/8'' S<sub>8</sub>

Takisto reagujú so [[siričitan]]mi a [[kyanid]]mi, čím vznikajú [[tiosiričitan]]y a [[tiokyanát]]y.<ref name="Greenwood683" />

Alternatívny štruktúrny izomér trisulfánu, v ktorom sú dva vodíkové atómy viazané na stredný atóm síry v reťazci tvorenom tromi sírami, bol takisto študovaný výpočtovo.<ref name="DobadoJACS1999" /> [[Kyselina tiosiričitanová]] ((HS)<sub>2</sub>S<sup>+</sup>–S<sup>–</sup>),<!-- Kyselina tiosiričitanová má vzorec HO-S(O)-SH, pravdepobne by malo ísť o tritiosiričitanovú, aby bolo jasné, že sú nahradené všetky tri atómy kyslíka --> vetvený izomér tetrasulfánu (HS-S-S-SH), v ktorom je štvrtá síra viazaná na centrálny atóm síry v lineárnom trisulfáne, bola takisto študovaná metódami výpočtovej chémie.<ref>{{cite journal|title=Ab initio study of hypervalent sulfur hydrides as model intermediates in the interconversion reactions of compounds containing sulfur–sulfur bonds|first1=Risto S.|last1=Laitinen|first2=Tapani A.|last2=Pakkanen|first3=Ralf|last3=Steudel|journal=J. Am. Chem. Soc.|year=1987|volume=109|issue=3|pages=710–714|doi=10.1021/ja00237a012}}</ref> [[Kyselina tiosírová]],<!-- Obdobná poznámka ako o riadok vyššie --> v ktorom sú dva atómy síry viazané na centrálny atóm síry lineárneho trisulfánu, bola takisto študovaná.<ref>{{cite journal|title=Hypervalency in sulfur? ''Ab initio'' and DFT studies of the structures of thiosulfate and related sulfur oxyanions|last1=Nishimoto|first1=Akiko|last2=Zhang|first2=Daisy Y.|journal=Sulfur Letters|issue=5/6|year=2003|volume=26|pages=171–180|doi=10.1080/02786110310001622767|s2cid=95470892}}</ref>

Je možné, že existujú i vyššie polány.<ref>{{Citácia periodika|titul=Phase diagram and superconductivity of polonium hydrides under high pressure|url=http://arxiv.org/abs/1503.08587|periodikum=arXiv:1503.08587 [cond-mat]|dátum=2015-03-30|dátum prístupu=2022-07-26|poznámky=arXiv: 1503.08587|meno=Yunxian|priezvisko=Liu|meno2=Defang|priezvisko2=Duan|meno3=Fubo|priezvisko3=Tian}}</ref>

== Ostatné chalkogenovodíkové zlúčeniny ==
[[File:Heavy-water-3D-vdW.svg|vpravo|náhľad|125x125bod|Ťažká voda]]
Existujú niektoré chalkogenovodíky s jedným atómom vodíka a ďalšie boli študované teoreticky. Keďže sú to [[Radikál (chémia)|radikálové]] zlúčeniny, sú celkom nestabilné. Najjednoduchšímy príkladmi sú [[Hydroxylový radikál|hydroxylový]] (HO•) a [[hydroperoxylový radikál|hydroperoxylový]] (HO<sub>2</sub>•) radikál. [[Ozonid vodíka]] (HO<sub>3</sub>•) je takisto známy<ref>{{cite journal|first1=F.|last1=Cacace|first2=G.|last2=de Petris|first3=F.|last3=Pepi|first4=A.|last4=Troiani|title=Experimental Detection of Hydrogen Trioxide|journal=Science|volume=285|issue=5424|year=1999|pages=81–82|doi=10.1126/science.285.5424.81|pmid=10390365}}</ref> spolu s niektorými jeho soľami s alkalickými kovmi (rôzne MO<sub>3</sub>).<ref name="WibergD">[[Hydrogen chalcogenide#Wiberg2001|Wiberg 2001, p.&nbsp;497]]</ref><!--Táto referencie na tejto stránke neexistuje, treba overiť--> Sírne analógy sú HS• a HS<sub>2</sub>•.

Jeden alebo viac atómov prócia vo vode je možné substituovať za iný jeho [[izotop]], [[deutérium]], čím vzniká [[poloťažká voda]] (HDO) a [[ťažká voda]] (D<sub>2</sub>O). Ťažká voda je jednou z najznámejších zlúčenín deutéria. Kvôli veľkému rozdielu hustoty medzi deutériom a [[Prócium|próciom]] má ťažká voda mnoho zvláštnych vlastností. Podobne je možné použiť rádioizotop [[trícium]]. Ďalšou významnou zlúčeninou je [[deuterovaný disulfán]] (DSSD). Deuterovaný telán (D<sub>2</sub>Te) je o niečo viac tepelne stabilný než obyčajný telán (H<sub>2</sub>Te) a bol experimentálne použitý na chemickú deponáciu tenkých vrstiev založených na teluride.<ref>Xiao, M. & Gaffney, T. R. Tellurium (Te) Precursors for Making Phase Change Memory Materials. (Google Patents, 2013) (https://www.google.ch/patents/US20130129603)</ref>

Vodík má mnoho vlastností spoločných s [[halogén]]mi, jeho náhradou za halogén vznikajú halogenidy chalkogénov, napríklad [[difluorid kyslíka]] (OF<sub>2</sub>) a [[oxid chlórny]] (Cl<sub>2</sub>O), popri zlúčeninách, ktoré sú s vodíkom nemožné (napr. [[oxid chloričitý]]).

=== Ióny s vodíkom ===
{{Viaceré obrázky|obrázok1=Hydroxide-3D-balls.png|obrázok2=Water-3D-balls.png|obrázok3=Hydronium-3D-balls.png|popis1=HO<sup>-</sup>|popis2=H<sub>2</sub>O|popis3=H<sub>3</sub>O<sup>+</sup>|smer=vertikálny|šírka=120}}
Jeden z najznámejších iónov chalkogenovodíka je [[hydroxid]]ový anión, ktorý je príbuzný hydroxylovej funkčnej skupine. Tento anión vystupuje v hydroxidoch [[Alkalický kov|alkalických kovov]], [[kov alkalických zemín|kovov alkalických zemín]] a [[kov vzácnych zemín|kovov vzácnych zemín]], ktoré vznikajú reakciou daného kovu s vodou. Hydroxylová skupina sa bežne objavuje v organickej chémii, napríklad s [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholmi]]. Príbuzné [[hydrogénsulfid]]y/sulfhydrylové skupiny sa vyskytujú v hydrogénsulfidoch a [[tiol]]och. 

[[Hydrónium]] (H<sub>3</sub>O<sup>+</sup>) je prítomné v kyslých vodných roztokoch, ktoré zahŕňajú i roztoky chalkogenovodíkových kyselín, ako i v [[autoionizácia vody|čistej vode]], kde je prítomné spolu s hydroxidom.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Portál|Chémia}}
{{Preklad|en|Hydrogen chalcogenide|1093581567}}

{{Kyseliny II.}}
[[Kategória:Chalkogenidy]]
[[Kategória:Zlúčeniny vodíka]]