Zobrazenie zdroja stránky Barnardova hviezda

{{Dobrý článok}}
{{Infobox hviezda začiatok |
   meno=Barnardova hviezda }}
{{Infobox hviezda obrázok |
  obrázok=[[Súbor:Barnardstar2006.jpg|200px]] |
  titulok=Barnardova hviezda }}
{{Infobox hviezda pozorovacie dáta |
  epocha=J2000 |
  rektascenzia={{RA|17|57|48,5}}<ref name="aricns">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://simbad.u-strasbg.fr/simbad/sim-id?Ident=BD%2B043561a
| titul= V* V2500 Oph -- Variable of BY Dra type   
| vydavateľ =
| dátum prístupu=2010-11-20
| jazyk = po anglicky
}}</ref> |
  deklinácia={{DEC|+04|41|36}}<ref name="aricns"/> |
  zdanlivá magnitúda=9,57 |
  súhvezdie=Hadonos }}
{{Infobox hviezda charakteristika |
  trieda=M4 V |
  b-v=1,74<ref name="ari">{{Citácia elektronického dokumentu
| url=http://www.ari.uni-heidelberg.de/datenbanken/aricns/cnspages/4c01453.htm
| titul=ARICNS 4C01453
| vydavateľ=ARI Database for Nearby Stars. Astronomisches Rechen-Institut Heidelberg
| dátum prístupu=2010-11-20
| jazyk=po anglicky
| url archívu=https://web.archive.org/web/20100828065533/http://www.ari.uni-heidelberg.de/datenbanken/aricns/cnspages/4c01453.htm
| dátum archivácie=2010-08-28
}}</ref> |
  u-b=1,28<ref name="ari"/> |
  premenná= [[premenná hviezda typu BY Draconis|BY Draconis]]}}
{{Infobox hviezda astrometria |
  radiálna rýchlosť=-110,8 |
  pohyb ra=-797,84 |
  pohyb dec=10326,93 |
  paralaxa=545.4 |
  p_chyba=0.3 |
  absolútna magnitúda=13,26 }}
{{Infobox hviezda detail|
  hmotnosť=0,17<ref name="dawson">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://adsabs.harvard.edu/abs/2004AJ....127.2909D
| priezvisko = Dawson 		 
| meno =  P. C
| priezvisko2 = De Robertis
| meno2 = M. M.
| titul= Barnard's Star and the M Dwarf Temperature Scale  
| vydavateľ = The Astronomical Journal
| dátum vydania = máj 2004
| strany = 2909 až 2914
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/383289
| dátum prístupu = 2010-11-20
}}</ref> |
  polomer=0,15<ref name="osch">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://adsabs.harvard.edu/abs/1982A%26AS...47..523O
| priezvisko = Ochsenbein		 
| meno =  F.
| priezvisko2 = Halbwachs
| meno2 = J.L
| titul= A list of stars with large expected angular diameter			 
| vydavateľ = Astronomical Journal
| dátum vydania = marec 1982
| strany = 523 až 531
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-20
}}</ref> až 0,20<ref name="dawson"/> |
  svietivosť=0,0004<ref name="dawson"/> | 
  teplota=3 134±102<ref name="dawson"/> |
  metalicita=10 – 32 % Slnka |
  rotácia=130,4 dní<ref name="ben">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://iopscience.iop.org/1538-3881/116/1/429/
| priezvisko = Benedict et al 	 
| meno =  G. Fritz
| titul= Photometry of Proxima Centauri and Barnard's Star Using Hubble Space Telescope Fine Guidance Sensor 3: A Search for Periodic Variations			 
| vydavateľ = Astronomical Journal
| dátum vydania = 1998
| strany = 523 až 531
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/300420
| dátum prístupu = 2010-11-20
}}</ref> |
  vek=~1,0 × 10<sup>10</sup><sup>9</sup><ref name="riedel">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://adsabs.harvard.edu/abs/2005AAS...206.0904R
| priezvisko = Riedel	 
| meno =  A.R
| titul= Barnard's Star as a Proxy for Old Disk dM Stars: Magnetic Activity, Light Variations, XUV Irradiances, and Planetary Habitable Zones			 
| vydavateľ = Astronomical Journal
| dátum vydania = máj 2005
| strany = 
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-20
}}</ref> }}
{{Infobox hviezda katalóg |
  označenia=Velox Barnardi, V2500 Oph, [[Bonner Durchmusterung|BD]]+04°3561a, [[General Catalogue of Trigonometric Parallaxes|GCTP]] 4098.00, [[Gliese-Jahreiss catalogue|GJ]] 699, [[Luyten Half-Second catalogue|LHS]] 57, Munich 15040, [[Henry Lee Giclas|Gl]] 140-024, LTT 15309, LFT 1385, [[Alexander N. Vyssotsky|Vyssotsky]] 799, and [[Katalóg Hipparcos|HIP]] 87937. }}
{{Infobox hviezda referencie 
 |Simbad=V2500 Oph 
 |ARICNS=01453}}
{{Infobox hviezda koniec}}
'''Barnardova hviezda''' je [[hviezda]] v [[súhvezdie Hadonos|súhvezdí Hadonos]], ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší [[vlastný pohyb]] po oblohe (10,34 [[oblúková sekunda|"]] za rok). Tento objekt je od Zeme vzdialený necelých šesť [[svetelný rok|svetelných rokov]], čím je v poradí štvrtou [[zoznam najbližších hviezd|najbližšou hviezdou]] k Slnku, po troch hviezdach sústavy [[Alfa Centauri]]. Hoci leží tak blízko, je iba hviezdou deviatej [[hviezdna veľkosť|magnitúdy]], a preto je na jej pozorovanie potrebný [[ďalekohľad]].

Ide o málo hmotného [[červený trpaslík|červeného trpaslíka]] [[spektrálna klasifikácia|spektrálnej triedy]] M4. V [[infračervené žiarenie|infračervenej oblasti spektra]] žiari oveľa viac než vo viditeľnom [[svetlo|svetle]]. Je to veľmi stará hviezda. Boli na nej pozorované [[erupcia|erupcie]]. Zaraďuje sa medzi [[eruptívne premenné hviezdy]] typu [[Luyten 726-8|UV Ceti]]. Rýchlosť jej pohybu zmeral v roku [[1916]] [[astronóm]] [[Edward Emerson Barnard]], na ktorého počesť hviezda dostala svoj názov. Do tej doby bola za hviezdu s najrýchlejším známym pohybom po oblohe považovaná [[Kapteynova hviezda]]. 

Barnardova hviezda sa nachádza v blízkosti hviezdy 66 [[Hadonos (súhvezdie)|Oph]]. <!-- vzdialená 42' --> Bola predmetom štúdia mnohých astronómov, a to predovšetkým z dôvodu jej blízkosti k Slnku a polohy blízko [[Nebeský rovník|nebeského rovníka]]. V priebehu pozorovania sa skúmali jej vlastnosti, [[astrometria]] a hľadala sa u nej [[planetárna sústava]]. V roku [[1963]] získala v astronomickej komunite značný ohlas domnienka [[Peter van de Kamp|Petra van de Kampa]], ktorý tvrdil, že objavil odchýlku v pohybe Barnardovej hviezdy. Z tejto odchýlky malo vyplývať, že hviezdu obieha jedna alebo viac [[extrasolárna planéta|planét]] s hmotnosťou [[Jupiter]]a. V [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] boli získané nezávislé dáta, ktoré žiadne odchýlky pohybu nepotvrdili. Je však stále možné, že okolo hviezdy môžu obiehať planéty [[terestriálna planéta|terestrického]] typu.

V čase najväčšieho rozšírenia domnienky o hypotetických planétach sa hviezda dostala aj do pozornosti autorov [[science fiction]] a stala sa cieľom [[projekt Daedalus|projektu Daedalus]]. Projekt Daedalus bola štúdia o možnosti vyslania rýchlej bezpilotnej [[kozmická sonda|sondy]] k blízkym hviezdam.

== Fyzikálne vlastnosti ==
[[Súbor:Barnard2005.gif|náhľad|vľavo|Pozícia Barnardovej hviezdy v päťročných intervaloch v rokoch 1985 až 2005]]
Barnardova hviezda je [[červený trpaslík|červeným trpaslíkom]] [[spektrálna klasifikácia|spektrálnej triedy]] M4, a je príliš slabým objektom na to, aby ho bolo možné pozorovať bez [[ďalekohľad]]u. Jej [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] je 9,54 [[Hviezdna veľkosť|mag]].<ref name="aricns"/> Pre porovnanie, najjasnejšia hviezda oblohy [[Sírius]] má jasnosť -1,5 mag,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://simbad.u-strasbg.fr/simbad/sim-id?Ident=name+sirius+a
| titul = NAME SIRIUS A - Spectroscopic binary   
| vydavateľ =
| dátum prístupu = 2010-11-20
| jazyk = po anglicky
}}</ref> najslabšia hviezda pozorovateľná voľným okom má jasnosť 6 mag. Magnitúda 9,54 je len 1/27 jasnosti najslabšie hviezdy pozorovateľnej voľným okom za dobrých svetelných podmienok.

Vek Barnardovej hviezdy sa udáva medzi 7 až 12 miliardami rokov. Je výrazne staršou hviezdou ako [[Slnko]], a pravdepodobne patrí medzi najstaršie hviezdy v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]].<ref name="riedel"/> Hviezda už stratila veľké množstvo svojej rotačnej energie. Pravidelné mierne zmeny v jej jasnosti naznačujú, že sa otočí okolo svojej [[rotačná os|osi]] len raz za 130 dní, pričom Slnko má dobu rotácie 25 dní.<ref name="ben"/> Vzhľadom na jej vek sa predpokladalo, že hviezda je málo aktívna. Ale v roku 1998 na nej astronómovia pozorovali intenzívne hviezdne [[erupcia|erupcie]], ktoré prekvapivo ukázali, že Barnardova hviezda je [[eruptívna premenná hviezda|eruptívnou premennou hviezdou]].<ref name="crosswell">{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.astronomy.com/en/sitecore/content/Home/News-Observing/News/2005/11/A%20flare% 20for%20Barnards%20Star.aspx
| priezvisko = Croswell
| meno = Ken
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = A flare for Barnard's Star
| vydavateľ = Astronomical Journal
| dátum vydania = november 2005
| strany = 
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ako premenná hviezda dostala označenie V2500 Ophiuchi. V roku 2003 boli u Barnardovej hviezdy zistené prvé zmeny v [[radiálna rýchlosť|radiálnej rýchlosti]] spôsobené jej pohybom. Ďalšia premenlivosť radiálnej rýchlosti sa pripisovala jej hviezdnym aktivitám.<ref name="kust">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.aanda.org/index.php?option=com_article&access=doi&doi=10.1051/0004-6361:20030396&Itemid=129px
| priezvisko = Kürster et al
| meno = M.
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = The low-level radial velocity variability in Barnard's Star 
| vydavateľ = [[Astronomy and Astrophysics]]
| dátum vydania = 2003
| strany = 1077
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1051/0004-6361: 20030396
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref>

Vlastný pohyb Barnardovej hviezdy po oblohe je 10,4 [[oblúková sekunda|oblúkových sekúnd]] ročne, pričom jej vlastný bočný pohyb zodpovedá rýchlosti {{km|90|m}}/s. Za priemerne dlhý ľudský život sa Barnardova hviezda na pozemskej oblohe premiestni o štvrtinu [[Uhlová veľkosť|uhlového priemeru]] [[Mesiac]]a.<ref name="kaler">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://stars.astro.illinois.edu/sow/barnard.html
| priezvisko = Kaler
| meno = Jim
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Barnard's Star 
| vydavateľ = James B. Kaler
| dátum vydania = 2010
| strany = 7
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref>

Radiálnu rýchlosť Barnardovej hviezdy voči Slnku je možné určiť z jej [[modrý posun|modrého posunu]]. V katalógu [[SIMBAD]] je uvedená rýchlosť 106,8 [[Meter za sekundu|km/s]], ktorá odkazuje na staršie merania pred rokom 1967, {{km|110.8|m}}/s v katalógu ARICNS odkazuje na novšie merania. Z týchto meraní v kombinácii s vlastným pohybom hviezdy vychádza skutočná rýchlosť hviezdy vzhľadom na Slnko ako 139,7 alebo {{km|142.7|m}}/s.<ref group="A">tv=<math>\begin{smallmatrix} \sqrt(90^2+106,8^2)=139,7\end{smallmatrix}</math> alebo tv=<math>\begin{smallmatrix} \sqrt(90^2+110,8^2)=142,7\end{smallmatrix}</math>. Hviezdy s veľkým vlastným pohybom majú, prirodzene, väčšinou aj veľké rýchlosti vzhľadom na Slnko. Rýchlosť vlastného pohybu je však tiež funkcia vzdialenosti hviezdy od Slnka. Kým Barnardova hviezda má najväčší vlastný pohyb, najväčší známy skutočný pohyb z blízkych hviezd má hviezda [[Wolf 424]] s rýchlosťou {{km|555|m}}/sec.</ref> Barnardova hviezda bude najbližšie Slnku okolo roku 11 700, kedy sa k nemu priblíži na 3,7 svetelných rokov.<ref name="san">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2001A%26A...379..634G
| priezvisko = García-Sánchez et al
| meno = J.
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Stellar Encounters with the solar system 
| vydavateľ = [[Astronomy and Astrophysics]]
| dátum vydania = november 2001
| strany = 634 až 659
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1051/0004-6361: 20011330
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref> Ale ani v tom čase nebude najbližšou hviezdou k Slnku, pretože sa k Slnku viac priblíži [[Proxima Centauri]].<ref name="san"/> Barnardova hviezda aj vtedy bude príliš slabá na to, aby bola pozorovateľná voľným okom. Jej [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] dosiahne 8,5 mag. Potom sa začne od Slnka vzďaľovať.<ref group="A">Zdanlivá hviezdna veľkosť v čase najväčšieho priblíženia k Slnku bude <math>\begin{smallmatrix} m = 13,22 + 5\cdot((\log_{10} 1,17) - 1)=8,56 \end{smallmatrix}</math>.</ref>

Barnardova hviezda má približne 17 percent [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]]. Jej polomer je 15 až 20 percent polomeru Slnka.<ref name="osch"/> V roku 2003 sa jej polomer odhadoval na 0,20 ± 0,008 slnečného polomeru, viac než v minulých odhadoch, podceňujúcich jej skutočnú veľkosť.<ref name="dawson"/> Hviezda je zhruba 180-krát hmotnejšia ako Jupiter, jej polomer je ale iba 1,5 až 2,0-krát väčší, čo zodpovedá veľkosti [[hnedý trpaslík|hnedého trpaslíka]]. Jej [[efektívna teplota]] je 3 134 ± 102 [[kelvin]]ov, a má vizuálnu [[svetelnosť]] len 4/10 000 slnečnej svetelnosti. Bolometrická svetelnosť je 34,6/10000 slnečnej svetelnosti.<ref name="dawson"/> Barnardova hviezda má takú malú jasnosť, že keby bola v rovnakej vzdialenosti od [[Zem]]e ako Slnko, bola by len 100-krát jasnejšia ako [[spln]], čo je porovnateľné s jasnosťou Slnka vo vzdialenosti 80 [[Astronomická jednotka|astronomických jednotiek]] (AU).<ref name="kaler"/>

Barnardova hviezda má [[metalicita|metalicitu]] medzi -0,5 a -1,0, čo je zhruba 10 až 32 percent hodnoty Slnka.<ref name="gizis">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/bib_query?1997AJ....113..806G
| priezvisko = Gizis
| meno = John E
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = M-Subdwarfs: Spectroscopic Classification and the Metallicity Scale 
| vydavateľ = The Astronomical Journal
| dátum vydania = február 1997
| strany = 820
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/118302 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref> Metalicita, podiel hmoty hviezdy z [[Chemický prvok|chemických prvkov]] ťažších ako [[hélium]], pomáha klasifikovať hviezdy vo vzťahu k celej [[Galaxia|galaktickej]] populácii. Barnardova hviezda sa zdá byť typickou starou trpasličou červenou hviezdou [[Hviezdna populácia|populácie II]], ako väčšina na kovy chudobných hviezd [[galaktické halo|galaktického hala]]. Jej metalicita je o trochu vyššia ako u hviezd z hala galaxie, ale nižšia ako u na kovy bohatých hviezd z [[galaktický disk|disku galaxie]]. To spolu s veľkou rýchlosťou pohybu viedlo k jej jemnejšiemu zaradeniu medzi hviezdy prechodnej populácie II vyskytujúce sa medzi halom a diskom galaxie.<ref name="kust"/><ref name="gizis"/>

== Hľadanie planét ==
[[Súbor:RedDwarfPlanet.jpg|náhľad|upright=1.5|Umelecká predstava [[planéta|planéty]] na obežnej dráhe okolo červeného trpaslíka]]
Približne medzi rokmi 1963 až 1973 značný počet astronómov prijal domnienku [[Holandsko|holandského]] astronóma [[Peter van de Kamp|Petera van de Kampa]], že pomocou [[astrometria|astrometrie]] objavil odchýlky v pohybe Barnardovej hviezdy a že ju obieha jedna alebo viac planét s hmotnosťou Jupitera.<ref name=astrobio /> Van de Kamp pozoroval hviezdu od roku [[1938]] Spoločne s kolegami na observatóriu aj v Swarthmore College sa snažil nájsť nepatrné odchýlky jedného [[mikrometer|mikrometra]] v pohybe hviezdy na [[fotografická doska|fotografickej doske]], ktoré by naznačovali prítomnosť planét. Aby sa zabránilo chybám, meranie vykonávalo desať ľudí.<ref name=astrobio>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.astrobio.net/index.php?option=com_retrospection&task=detail&id=1635
| priezvisko = 
| meno =  
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = The Barnard's Star Blunder 
| vydavateľ = Astrobiology magazine  
| dátum vydania = jún 2005
| strany = 
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref> Van de Kamp v roku 1963 publikoval, že okolo Barnadovy hviezdy obieha planéta s hmotnosťou 1,6 Jupitera vo vzdialenosti 4,4 AU od hviezdy s obežnou dobou 24 rokov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1963AJ.....68..515V
| priezvisko = Van de Kamp
| meno = Peter
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Astrometric study of Barnard's star from plates taken with the 24-inch Sproul Refractory
| vydavateľ = Astronomical Journal
| dátum vydania = 1963
| strany = 
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-21
| url archívu = https://web.archive.org/web/20220612193746/https://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1963AJ.....68..515V
| dátum archivácie = 2022-06-12
}}</ref> tieto merania vyšli v roku 1969 v ďalšom odbornom článku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/full/1969AJ.....74..238V
| priezvisko = Van de Kamp
| meno = Peter
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Parallax, Proper Motion, Acceleration, and Orbital Motion of Barnard's Star 
| vydavateľ = Astronomical Journal 
| dátum vydania = 1969
| strany = 238
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref> V tom istom roku ďalej zverejnil, že okolo hviezdy obiehajú dve planéty s hmotnosťou 1,1 a 0,8 Jupitera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/full/1969AJ.....74..757V
| priezvisko = Van de Kamp
| meno = Peter
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Alternate dynamical analysis of Barnard's star 
| vydavateľ = Astronomical Journal 
| dátum vydania = 1963
| strany = 757 až 759
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-22
}}</ref>

Ďalší astronómovia neskôr zopakovali Van de Kampove merania a roku 1973 v dvoch článkoch vyvrátili existenciu planét pri hviezde. George Gatewood a Heinrich Eichhorn zaobstarali fotografické platne pomocou novšej meracej techniky a nepodarilo sa im planéty overiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/bib_query?1973AJ.....78..769G
| priezvisko = Gattewood 
| meno = G.
| priezvisko2 = Eichhorn
| meno2 = H.
| titul = An unsuccessful search for a Planetary companion of Barnard's star BD +4 3561 
| vydavateľ = Astronomical Journal
| dátum vydania = 1973
| strany = 769
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/111480 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref> V ďalšom článku, ktorý zverejnil [[John L. Hershey]] z observatória v Swarthmore o štyri mesiace skôr, sa tvrdí, že za objavom je chyba [[ďalekohľad]]u, zmena hliníkového uchytenia [[šošovka|šošovky]] za kovové, a zmena fotografickej [[emulzia|emulzie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1973AJ.....78..421H
| priezvisko = Hershey
| meno = J.L.
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Astrometric analysis of the field of AC +65 6955 from plates taken with the Sproul 24-inch Refractory 
| vydavateľ = Astronomical Journal
| dátum vydania = 1973
| strany = 421 až 425
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/111436 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref> Záležitosť bola odovzdaná vedeckej obci na preskúmanie.<ref name="bell">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.public.asu.edu/~sciref/exoplnt.htm#section2
| priezvisko = Bell
| meno = George H.
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = The Search for the Extrasolar Planets: A Brief History of the Search, the Findings and the Future Implications, Section 2 
| vydavateľ = Arizona State University
| dátum vydania = apríl 2001
| strany = 421 až 425
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/111436 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref>

Van de Kamp nikdy neuznal svoj omyl a publikoval ďalšie potvrdenie existencie planét v roku 1982.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.sciencedirect.com/science?_ob=ArticleURL&_udi=B6TJG-472SYMF-29&_user=10&_coverDate=12%2F31%2F1982&_rdoc=1&_fmt=high&_orig=search&_origin=search&_sort=d&_docanchor=&view=c&_acct=C000050221&_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=da19ec840b693f25342e2756c55cdd4f&searchtype=a
| priezvisko = van de Kamp
| meno = Peter
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = The Planetary system of Barnard's star
| vydavateľ = Vistas in Astronomy
| dátum vydania = 1982
| strany = 
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1016/0083-6656(82)90004-6 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref> Van de Kamp zomrel v roku 1995. Wulff Heintz, Van de Kampov nástupca na observatóriu Swarthmore a odborník na [[dvojhviezda|dvojhviezdy]], od roku 1976 kritizoval jeho prácu. Obaja muži sa nakoniec navzájom veľmi odcudzili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://media.swarthmore.edu/bulletin/wp-content/archived_issues_pdf/Bulletin_2001_03.pdf
| priezvisko = Kent
| meno = Bill
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Barnard's Wobble 
| vydavateľ = Swarthmore College
| dátum vydania = jún 2001
| formát = PDF
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-21
}}</ref>

=== Súčasný pohľad ===
U hviezdy nemožno úplne vylúčiť planéty, aj keď ich hľadanie v [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] a [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] 20. storočia a ani [[interferometer|interferometrické]] merania hviezdy pomocou [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho ďalekohľadu]] nepriniesli žiadne výsledky.<ref name="bene">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://iopscience.iop.org/1538-3881/118/2/1086/fulltext
| priezvisko = Benedict et al.
| meno = G. Fritz
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Interferometric Astrometry of Proxima Centauri and Barnard's Star Using Hubble Space Telescope Fine Guidance Sensor 3: Detection Limits for sub-Stellar Companions
| vydavateľ = The Astronomical Journal
| dátum vydania = august 1999
| strany = 1089 až 1100
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/300975 
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}</ref> Spresnené dáta získané meraním pohybu hviezdy a spresnené údaje jej hmotnosti vylúčili typy planét, ktoré sa u hviezdy nemôžu vyskytovať.

U červených trpaslíkov, ako je Barnardova hviezda, sa poruchy pohybu študujú ľahšie ako u väčších hviezd, pretože vďaka ich nižšej hmotnosti sú poruchy pohybu hviezdy výraznejšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://iopscience.iop.org/1538-3881/126/6/3099/
| priezvisko = Endl
| meno = Michael
| priezvisko2 = et al. 
| meno2 = 
| titul = A Dedicated M Dwarf Planet Search Using The Hobby-Eberle Telescope
| vydavateľ = The Astronomical Journal
| dátum vydania = máj 2003
| strany = 3099
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/379137 
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}</ref> Gatewood tak bol schopný v článku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.springerlink.com/content/q722p32q2h28kp50/
| priezvisko = Gatewood
| meno = George
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = A study of the astrometric motion of Barnard's star
| vydavateľ = Journal Astrophysics and Space Science
| dátum vydania = 1995
| strany = 91 až 95
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1007/BF00989158
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> z roku 1995 preukázať, že pri Barnardovej hviezde nemôžu byť planéty desaťkrát hmotnejšie ako Jupiter (dolná hranica hmotnosti hnedých trpaslíkov).<ref name="bell"/> V roku 1999 merania Hubblovho ďalekohľadu vylúčili planéty 0,8-krát hmotnejšie ako Jupiter s obežnou dobou kratšou ako 1 000 dní.<ref name="bene"/> V roku 2003  Kuerster ďalej zistil, že v [[obývateľná zóna|obývateľnej zóne]] okolo Barnardovej hviezdy nie sú možné planéty 7,5-krát hmotnejšie ako Zem, alebo s hmotnosťou 3,1-krát väčšou ako [[Neptún]].<ref name="kust"/>

Aj keď tento výskum výrazne obmedzil možné hmotnosti planét pri Barnardovej hviezde, nie je úplne vylúčená existencia [[terestriálna planéta|terestrickej planéty]], ale bude veľmi ťažké ju objaviť. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] Space interferometre Mission mala naplánované začať s hľadaním [[exoplanéta|exoplanét]] pomocou interferometrie v roku 2015. Projekt však bol zrušený, rovnako ako podobná misia [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] Darwin v roku 2007.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.solstation.com/stars/barnards.htm
| priezvisko = 
| meno =  
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Barnard's Star
| vydavateľ = Sol Station 
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.esa.int/export/esaSC/120382_index_0_m.html
| priezvisko = 
| meno =  
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Darwin: study Ended, no further activities planned
| vydavateľ = European Space Agency 
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://planetquest.jpl.nasa.gov/SIM/projectNews/projectManagerUpdates/
| priezvisko = 
| meno = 
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Updates from the Project Manager
| vydavateľ = Jet Propulsion Laboratory, NASA
| dátum prístupu = 2010-11-24
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110302135037/http://planetquest.jpl.nasa.gov/SIM/projectNews/projectManagerUpdates/
| dátum archivácie = 2011-03-02
}}</ref>

=== Projekt Daedalus ===
[[Súbor:Daedalusschip1.png|thumb|left|Nákres vesmírnej lode pre projekt Daedalus]]
{{Hlavný článok|Projekt Daedalus}}
Okrem diskusie o planétach sa Barnardova hviezda stala cieľom projektu Daedalus. Štúdia mala v rokoch 1973 až 1978 za cieľ navrhnúť rýchlu bezpilotnú [[Kozmická loď|sondu]], používajúcu súčasné alebo v blízkej budúcnosti očakávané technológie.<ref name="dar">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.daviddarling.info/encyclopedia/D/Daedalus.html
| priezvisko = Darling
| meno = David
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Project Daedalus  
| vydavateľ = The Encyclopedia of Astrobiology, Astronomy, and Spaceflight
| dátum vydania = jún 2005
| strany = 101
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}</ref> Hviezda bola vybraná, pretože sa v čase štúdie verilo, že okolo nej obiehajú planéty.<ref name="bond">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://md1.csa.com/partners/viewrecord.php?requester=gs&collection=TRD&recid=A7618970AH&q=project+daedalus&uid=788304424&setcookie=yes
| priezvisko = Bond
| meno = A.
| priezvisko2 = Martin
| meno2 = A.R.
| titul = Project Daedalus - The mission profile 
| vydavateľ = Journal of the British Interplanetary Society
| dátum vydania = 1975
| strany = 101
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}</ref>

Bola navrhnutá [[kozmická loď]] s pulzným [[Termonukleárna fúzia|termojadrovým]] pohonom, ktorý bol založený na stlačení a zohriatí mikrokapsúl zložených zo zmesi [[Deutérium|deutéria]] a <sup>3</sup>He pomocou zväzkov [[elektrón]]ov. Mali tak vzniknúť mikrojadrové explózie a loď mala za štyri roky dosiahnuť 12 percent [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]]. Hviezdu mala dosiahnuť za 50 rokov, za obdobie jedného ľudského života.<ref name="dar"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://hp.ujf.cas.cz/~wagner/popclan/sondy/jadernezdroje.html
| priezvisko = Wagner
| meno = Vladimír
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Jadrové zdroje pre vesmírnu kolonizáciu
| vydavateľ = 
| dátum vydania = 2. august 2008
| strany = 
| jazyk = po česky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-24
| url archívu = https://web.archive.org/web/20111013182846/http://hp.ujf.cas.cz/~wagner/popclan/sondy/jadernezdroje.html
| dátum archivácie = 2011-10-13
}}</ref> Spolu s detailným štúdiom hviezdy a planét sa malo skúmať medzihviezdne prostredie a mali byť vykonávané astrometrické merania.<ref name="bond"/>

Počiatočný model projektu Daedalus vyvolal ďalší teoretický výskum. V roku 1980 [[Robert Freitas]] navrhol ambicióznejší plán: samoreplikujúcu sa [[kozmická loď|kozmickú loď]] určenú na vyhľadávanie a nadviazanie kontaktu s [[mimozemský život|mimozemským životom]].<ref name="frei">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.rfreitas.com/Astro/ReproJBISJuly1980.htm
| priezvisko = Freitas
| meno = Robert A., Jr
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = A Self-Reproducing Interstellar Probe  
| vydavateľ = Journal of the British Interplanetary Society
| dátum vydania = júl 1980
| strany = 
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}</ref> Loď by sa postavila na obežnej dráhe okolo Jupitera, a Barnardovu hviezdu by dosiahla za 47 rokov, podľa parametrov pôvodného projektu Daedalus. Hneď ako by dosiahla hviezdu, spustila by sa automatická samoreplikácia, postavila by sa továreň, ktorá by vyrobila kópiu pôvodnej kozmickej lode.<ref name="frei"/>

== Erupcia ==
[[Obrázok:RedDwarfNASA-hue-shifted.jpg|náhľad|upright=1.5|Umelecká predstava červeného trpaslíka]]
Pozorovanie [[Slnečná erupcia|erupcie]] na Barnardovej hviezde vyvolalo ďalšiu vlnu záujmu o pozorovanie hviezdy. Erupciu zistil pri štúdiu porúch pohybe hviezdy William Cochran z [[Texaská univerzita v Austine|Texaskej univerzity]] v [[Austin]]e na základe zmien vo spektrálnej emisii zo 17. júla 1998, štyri roky pred úplnou analýzou erupcie. Diane Paulsonová z [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety|Goddardovho vesmírneho strediska]] zistila, že teplota erupcie bola 8 000 K, t. j. viac ako dvojnásobok normálnej teploty hviezdy, aj keď zo spektra nemožno presne zistiť, akú mala erupcia [[energia|energiu]].<ref name="paulson">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.journals.uchicago.edu/doi/abs/10.1086/499497
| priezvisko = Paulson 
| meno = Diane B.
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Optical Spectroscopy of a Flare on Barnard's Star 
| vydavateľ = The Astronomical Society of the Pacific
| dátum vydania = 2006
| strany = 
| jazyk = po anglicky
| doi = 10.1086/499497 
| dátum prístupu = 2010-11-25
}}</ref> Vzhľadom na náhodný charakter erupcií je hviezda cieľom pozorovania amatérskych astronómov.<ref name="crosswell"/>

Erupcia bola pre astronómov prekvapením. Taká intenzívna hviezdna aktivita sa u červeného trpaslíka jej veku nečakala. Pôvod erupcií nie je úplne objasnený. Pravdepodobne sú spôsobené silnými [[magnetické pole|magnetickými poľami]], ktoré potláčajú [[plazma|plazmovú]] [[konvekcia|konvekciu]] a vedú k jej náhlemu vzplanutiu: silné magnetické polia sa vyskytujú u rýchlo rotujúcich hviezd, zatiaľ čo staré hviezdy sa väčšinou otáčajú pomaly. Udalosť takéhoto rozsahu je u Barnardovej hviezdy výnimočná.<ref name="paulson"/> Výskumy hviezdnej periodicity alebo zmeny hviezdnej aktivity v určitom časovom horizonte naznačujú, že Barnardova hviezda je po väčšinu času pokojná. V roku 1998 výskum ukázal slabé dôkazy periodických variácií v jase Barnardovej hviezdy počas jednej otočky hviezdy za 130 dní.<ref name="ben"/>

Hviezdna činnosť Barnardovej hviezdy vyvolala záujem o pochopenie podobných hviezd. [[Fotometria|Fotometrické]] štúdie jej [[Röntgenové žiarenie|röntgenového]] a [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] vrhli nové svetlo na veľké populácie starých červených trpaslíkov v Galaxii. Takýto výskum má [[astrobiológia|astrobiologické]] dôsledky: vzhľadom na to, že obývateľné zóny červených trpaslíkov sú blízko hviezdy, planéty budú ovplyvnené slnečnými [[slnečné erupcie|erupciami]], [[Slnečný vietor|vetrami]] a [[protuberancia]]mi.<ref name="riedel"/>

== Susedstvo Barnardovej hviezdy ==
Barnardovu hviezdu je možné vidieť v [[Zenit (astronómia)|nadhlavníku]] severne od [[zemský rovník|rovníka]] na 4. stupni severnej [[zemepisná šírka|zemepisnej šírky]]. Hviezda je viditeľná na väčšine zemepisných šírok, okrem miest v blízkosti [[pól]]ov, kde [[atmosférická extinkcia]] znižuje viditeľnosť hviezdy.

Barnardova hviezda má rovnakých susedov ako Slnko. Sú to väčšinou červené trpaslíky, najmenší a najbežnejší typ hviezd. Jej najbližší sused je v súčasnej dobe červený trpaslík [[Ross 154]] vzdialený od nej 5,41 [[svetelný rok|svetelných rokov]]. Slnko a [[Alfa Centauri]] sú jej ďalší najbližší susedia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.stellar-database.com/Scripts/find_neighbors.exe?ID=300&ly=15
| titul = Stars within 15 light-years of Barnard's Star:  
| vydavateľ = The Internet Stellar Database
| dátum vydania = 
| strany = 
| jazyk = po anglicky
| doi = 
| dátum prístupu = 2010-11-24
}}</ref> Z Barnardovej hviezdy by bolo vidieť Slnko na opačnej strane v [[rovníková sústava súradníc|súradniciach]] RA = 5h 57m 48,5s, Dec =- 04° 41' 36", vo východnej časti [[súhvezdie Jednorožec|súhvezdia Jednorožca]], a to so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 1,15 mag.<ref group="A">Zdanlivá hviezdna veľkosť Slnka z Barnardova hviezdy <math>\begin{smallmatrix} m = 4,83 + 5\cdot((\log_{10} 1,834) - 1) = 1,15 \end{smallmatrix}</math>.</ref>

== Poznámky ==
<references group="A" />

== Referencie ==
{{Preklad|cs|Barnardova šipka|6578099}}
{{referencie}}

[[Kategória:Súhvezdie Hadonos]]
[[Kategória:Červené trpaslíky]]
[[Kategória:Eruptívne premenné hviezdy]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1916]]